Život Prešova
online
online
Charta OSN ustanovila šesť hlavných orgánov svetovej organizácie
03.08.2012 Celý región
New York 3. augusta (TASR) - Organizácia Spojených národov (OSN) vznikla po tom, čo jej Chartu ratifikovali piati stáli členovia Bezpečnostnej rady a väčšina signatárov.
Charta OSN ustanovila šesť hlavných orgánov OSN: Valné zhromaždenie (VZ), Bezpečnostnú radu (BR), Hospodársku a sociálnu radu (HSR), Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor (MSD) a Sekretariát. Všetky sa nachádzajú v sídle OSN v americkom New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu. Pomocné organizácie OSN, programy a zamestnanci však pracujú v rôznych častiach sveta.
Valné zhromaždenie OSN
Hlavným poradným orgánom OSN je VZ. Skladá sa zo zástupcov všetkých členských štátov OSN. Každý členský štát môže mať vo VZ najviac piatich zástupcov. Vo Valnom zhromaždení sú zastúpení tiež stáli pozorovatelia, ktorí nie sú členmi OSN. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti, si vyžadujú pri hlasovaní dvojtretinovú väčšinu, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú na základe obyčajnej väčšiny. Funkcia predsedu VZ sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov. VZ má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty OSN, okrem tých, ktoré prerokúva BR OSN. VZ dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov BR OSN. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka OSN.
Bezpečnostná rada OSN
Je orgán OSN poverený udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti. Uznesenia Bezpečnostnej rady sú záväzné a ich splnenie si môže vynútiť aj silou, poznáme ich ako Rezolúcie OSN. Bezpečnostná rada má päť stálych členov s právom veta - USA, Rusko, Čínu, Francúzsko a Veľkú Britániu. Desať nestálych členov BR sa volí na dvojročné obdobie, ktoré začína vždy 1. januára. Prvýkrát sa zišla BR OSN 17. januára 1946 v Londýne.
Hospodárska a sociálna rada OSN
Bola na základe Charty OSN zriadená ako orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácii a inštitúcii. Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a šesť z výchoeurópskych štátov. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas. OSN v rámci činnosti HSR vyvíja mnoho aktivít aj formou programov a fondov.
Poručenská rada OSN
Orgánom OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach), je Poručenská rada (PR). Ciele poručenského systému sú v súčasnosti už naplnené, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť. Poručenská rada nebola formálne zrušená, ale od 1. novembra 1994 (po vyhlásení nezávislosti Palau) nevykonáva žiadnu činnosť. Členmi Poručenskej rady sú stáli členovia BR OSN.
Medzinárodný súdny dvor
Patrí k hlavným orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí VZ OSN a BR OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu. Jeden z 15 sudcov MSD je predsedom a druhý podpredsedom. Sudcovia sú volení na obdobie deviatich rokov. Sídlom MSD je Haag v Holandsku. Od februára 2012 je predsedom MSD Slovák Peter Tomka.
Sekretariát OSN
Je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.
OSN mala doteraz osem generálnych tajomníkov. Sir Gladwyn Jebb z Veľkej Británie bol v jej čele rok (1945-1946). Od februára 1946 do odstúpenia v novembri 1952 ju viedol Trygve Lie z Nórska. Tretím v poradí bol Švéd Dag Hammarskjöld, ktorý post generálneho tajomníka OSN zastával od apríla 1953 až do svojej smrti (zahynul pri havárii lietadla) v septembri 1961. Nasledoval od novembra 1961 do decembra 1971 U Thant z Barmy (teraz Mjanmarsko). Kurt Waldheim z Rakúska stál na čele OSN v rokoch 1972-1981.
V rokoch 1982-1991 viedol túto inštitúciu Javier Pérez de Cuéllar z Peru, ktorého vystriedal od januára 1992 až do amerického vetovania svojho druhého obdobia v decembri 1996 Butrus Butrus Ghálí z Egypta. Prvý generálny tajomník OSN pochádzajúci zo subsaharskej Afriky, prvý černoch a prvý úradník z radov pracovníkov sekretariátu OSN bol od januára 1997 do decembra 2006 Kofi Annan z Ghany. V súčasnosti je v poradí ôsmym generálnym tajomníkom v histórii OSN Pan Ki-mun z Južnej Kórei.
Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napríklad ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN a informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
Charta OSN ustanovila šesť hlavných orgánov OSN: Valné zhromaždenie (VZ), Bezpečnostnú radu (BR), Hospodársku a sociálnu radu (HSR), Poručenskú radu, Medzinárodný súdny dvor (MSD) a Sekretariát. Všetky sa nachádzajú v sídle OSN v americkom New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu. Pomocné organizácie OSN, programy a zamestnanci však pracujú v rôznych častiach sveta.
Valné zhromaždenie OSN
Hlavným poradným orgánom OSN je VZ. Skladá sa zo zástupcov všetkých členských štátov OSN. Každý členský štát môže mať vo VZ najviac piatich zástupcov. Vo Valnom zhromaždení sú zastúpení tiež stáli pozorovatelia, ktorí nie sú členmi OSN. Rozhodnutia o dôležitých otázkach, ako sú otázky mieru a bezpečnosti, prijatie nových členov a rozpočtové záležitosti, si vyžadujú pri hlasovaní dvojtretinovú väčšinu, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú na základe obyčajnej väčšiny. Funkcia predsedu VZ sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov. VZ má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty OSN, okrem tých, ktoré prerokúva BR OSN. VZ dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov BR OSN. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka OSN.
Bezpečnostná rada OSN
Je orgán OSN poverený udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti. Uznesenia Bezpečnostnej rady sú záväzné a ich splnenie si môže vynútiť aj silou, poznáme ich ako Rezolúcie OSN. Bezpečnostná rada má päť stálych členov s právom veta - USA, Rusko, Čínu, Francúzsko a Veľkú Britániu. Desať nestálych členov BR sa volí na dvojročné obdobie, ktoré začína vždy 1. januára. Prvýkrát sa zišla BR OSN 17. januára 1946 v Londýne.
Hospodárska a sociálna rada OSN
Bola na základe Charty OSN zriadená ako orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácii a inštitúcii. Rada má 54 členov, a to 14 z afrických štátov, 11 z ázijských, 10 z latinskoamerických a karibských štátov, 13 zo západných a šesť z výchoeurópskych štátov. Rozhodnutia prijíma jednoduchou väčšinou hlasov, každý člen má jeden hlas. OSN v rámci činnosti HSR vyvíja mnoho aktivít aj formou programov a fondov.
Poručenská rada OSN
Orgánom OSN, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov poručenského systému na územiach pod správou OSN (tzv. poručenských územiach), je Poručenská rada (PR). Ciele poručenského systému sú v súčasnosti už naplnené, keďže všetky poručenské územia dosiahli samosprávu alebo nezávislosť. Poručenská rada nebola formálne zrušená, ale od 1. novembra 1994 (po vyhlásení nezávislosti Palau) nevykonáva žiadnu činnosť. Členmi Poručenskej rady sú stáli členovia BR OSN.
Medzinárodný súdny dvor
Patrí k hlavným orgánom OSN. Skladá sa z 15 sudcov, ktorých volí VZ OSN a BR OSN v oddelenom hlasovaní. Nie je prípustné, aby za sudcu boli zvolení dvaja príslušníci toho istého štátu. Jeden z 15 sudcov MSD je predsedom a druhý podpredsedom. Sudcovia sú volení na obdobie deviatich rokov. Sídlom MSD je Haag v Holandsku. Od februára 2012 je predsedom MSD Slovák Peter Tomka.
Sekretariát OSN
Je obslužným orgánom OSN. Na jeho čele stojí generálny tajomník OSN, ktorý je menovaný Valným zhromaždením na základe odporučenia Bezpečnostnej rady na päťročné funkčné obdobie. Charta ho splnomocňuje upozorňovať Bezpečnostnú radu na každú záležitosť, ktorá podľa jeho názoru ohrozuje medzinárodný mier a bezpečnosť. Okrem toho vykonáva všetky ostatné úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada a Poručenská rada. Každý rok vydáva generálny tajomník výročnú správu, v ktorej hodnotí prácu OSN a predkladá svoje návrhy na jej budúce priority.
OSN mala doteraz osem generálnych tajomníkov. Sir Gladwyn Jebb z Veľkej Británie bol v jej čele rok (1945-1946). Od februára 1946 do odstúpenia v novembri 1952 ju viedol Trygve Lie z Nórska. Tretím v poradí bol Švéd Dag Hammarskjöld, ktorý post generálneho tajomníka OSN zastával od apríla 1953 až do svojej smrti (zahynul pri havárii lietadla) v septembri 1961. Nasledoval od novembra 1961 do decembra 1971 U Thant z Barmy (teraz Mjanmarsko). Kurt Waldheim z Rakúska stál na čele OSN v rokoch 1972-1981.
V rokoch 1982-1991 viedol túto inštitúciu Javier Pérez de Cuéllar z Peru, ktorého vystriedal od januára 1992 až do amerického vetovania svojho druhého obdobia v decembri 1996 Butrus Butrus Ghálí z Egypta. Prvý generálny tajomník OSN pochádzajúci zo subsaharskej Afriky, prvý černoch a prvý úradník z radov pracovníkov sekretariátu OSN bol od januára 1997 do decembra 2006 Kofi Annan z Ghany. V súčasnosti je v poradí ôsmym generálnym tajomníkom v histórii OSN Pan Ki-mun z Južnej Kórei.
Povinnosti Sekretariátu OSN siahajú od riadenia mierových operácií až k sprostredkovaniu v medzinárodných sporoch. Pracovníci Sekretariátu sa zaoberajú aj analýzou hospodárskych a sociálnych trendov a problémov, pripravujú štúdie k otázkam, ako sú napríklad ľudské práva a udržateľný rozvoj, organizujú medzinárodné konferencie o svetových problémoch, sledujú rozsah plnenia rozhodnutí OSN a informujú oznamovacie prostriedky o činnosti organizácie.
0
www.ZIVOTPO.sk
